Ako správne rozvíjať pozornosť dieťaťa v domácom i v školskom prostredí?

Skôr ako pristúpime k samotnému rozvoju pozornosti dieťaťa je potrebné si uvedomiť, že príliš veľa podnetov nevedie k rozvoju pozornosti, ale k jej rozladeniu-dezorganizácii. V dnešnej dobe na nás doma i v škole súčasne pôsobí veľké množstvo podnetov, pri ktorých majú i dospelí jedinci problém zamerať svoju pozornosť na jednu dôležitú vec/činnosť.
Počas práce na počítači súčasne prijímame hovory a správy z mobilného telefónu. Do toho nám na pozadí počítača vystupujú upozornenia zo sociálnych sietí a súčasne máme doma pustenú televíziu alebo rádio. Nehovoriac o tom, že z každej izby v domácnosti sa ozýva niečo iné, v pamäti držíme dôležité informácie, na ktoré by sme nemali zabudnúť a podobne.
Takéto množstvo rôznych súčasne pôsobiacich podnetov vedie celkom určite k rozdeľovaniu našej pozornosti.
Dieťa v takejto situácii tak pôsobí veľmi roztržito a nesústredene, avšak v skutočnosti sa iba snaží sústrediť sa na to, čo je dôležité.
Niektorí dospelí ľudia zvládnu pracovať aj v takýchto podmienkach (napr. open office), od detí to však automaticky očakávať nemôžeme.
Mali by sme mať preto na pamäti, že vyššie množstvo podnetov pozornosť netrénuje ale NIČÍ!!!

Ako teda môžeme pozornosť rozvíjať?

Sústreďme sa na prácu spoločne s dieťaťom

Spolu s dieťaťom si ukazujte to, čo je v úlohe dôležité. Prečítajte si spoločne zadanie a ukazujte si prstom dôležité informácie zo zadania. Dieťaťu veľmi pomôže, ak nadobudne poznatok a uvedomí si čo znamená „na niečo sa sústrediť“.
V prípade, že je úloha komplexnejšia a je potrebné sa sústrediť na viac čiastkových úloh je potrebné si s dieťaťom povedať, ako budeme postupovať a na čo sa budeme sústrediť najskôr.
Je potrebné aby sme dieťaťu všetky kroky verbalizovali, čo nám zabezpečí ľahšie udržiavanie jeho pozornosti.

Počas práce dieťaťa oboznámme dieťa so svojim správaním

Keď dieťa pracuje a my chceme počas jeho práce robiť niečo iné oboznámme ho s tým, aby bolo na to pripravené.
Napríklad:
„Opíš si tieto slová do zošita, ja zatiaľ … potom budeme spoločne postupovať ďalej.“
„Počas diktátu budem chodiť pomedzi vás, ak nebudete niečomu rozumieť, prihláste sa.“
„Janka, vidím, že nepracuješ, stalo sa niečo?“
Takýmto spôsobom verbálne popíšeme dieťaťu čo má riboť ono a zároveň na čo sa môže počas práce pripraviť (bude počuť naše kroky, bude počuť spolužiaka ako rozpráva,…). Takýmto spôsobom ubezpečíme, že dieťa bude na tieto situácie pripravené a udrží pozornosť pri úlohe, ktorú má rozpracovanú.

Buďte dieťaťu nablízku

Deti, ktoré majú problém s udržaním pozornosti niekedy potrebujú cítiť blízkosť dospelej osoby, ktorá im pomôže pozornosť efektívne opäť zamerať.
Napríklad:
Deti píšu písomnú prácu a Janko sa začne pozerať z okna. Ak ho má učiteľ posadeného v lavici priamo pred sebou, stačí, že sa dotkne jeho ruky a jemne mu naznačí aby pokračoval v písaní ďalej. V prípade, že by sedelo dieťa ďalej od učiteľa, učiteľ by si to všimnúť nemusel, prípadne by si to všimol neskôr a Janko by tak stratil viac času, ktorý mohol na preukázanie svojich vedomostí využiť. Horšiu známku by tak dostal z písomky preto, že nedokázal dlhšie udržať pri práci pozornosť a nie preto, že by nemal dostatok vedomostí z preverovaného učiva.

Zameriavajte pozornosť dieťaťa

V mnohých prípadoch postačí ak dieťaťu ukážeme prstom na to, o čom práve hovoríme. V iných prípadoch je potrebné použiť verbalizáciu, či priame zapojenie dieťaťa do úlohy (dramatizácia, vyvolanie dieťaťa k tabuli, požiadanie dieťaťa aby prečítalo úlohu, rozpútanie diskusie a podobne).

Aktivujte pozornosť dieťaťa otázkami

Príklad:
„Čo si myslíš, čím začneme?“
„Bolo zadanie úlohy v niečom podobné s predchádzajúcou úlohou?
„Vieš mi povedať ako budeš postupovať?“

Eliminujte rušivé vplyvy z okolia

V domácom prostredí je potrebné zabezpečiť, aby malo dieťa pri vypracovávaní domácich úloh prostredie bez rošivýc vplyvov. Mobilný telefón, hračky, mladší súrodenec, televízia a iné môžu pozornosť dieťaťa veľmi rýchlo rozptýliť.
V školskom prostredí je potrebné aby vedelo každé dieťa aký je plán práce. Ak dostanú deti samostatnú prácu je veľmi pravdepodobné, ju nedokončia v rovnakom čase. Preto by malo byť malo každé dieťa vedieť, čomu by sa po skončení práce mohlo venovať, aby ostatných spolužiakov nevyrušovalo. Učiteľ môže v triede vytvoriť oddychové miesto, alebo môže napísať na tabuľu tajničku, prípade môže žiakom, ktorý prácu skončili rozdať zábavnú úlohu na papieri. Možností je veľa. Dôležité je vopred si stanoviť plán práce a pravidlá.

Myslite na akustické i vizuálne ruchy

Niektoré deti vyrušujú viac akustické vnemy (kosenie trávy, húkanie sanitky, školský rozhlas, šepkanie spolužiakov,…), iné deti viac vyrušujú vnemy vizuálne (ozdoby v triede, obrázky v knihe, predmety, ktoré má žiak na lavici,…). Veľmi dôležité je, aby učiteľ i rodič vedeli predvídať a rušivé vplyvy vedeli včas eliminovať.

Zabezpečte, aby dieťa vedelo na čo sa má sústrediť

Niekedy máme tendenciu dieťaťu poskytnúť čo najviac informácií a pomoci. Je dôležité si však uvedomiť, že tým sa zároveň môže úloha stať menej prehľadnou a príliš komplexnou. Niekedy je menej naozaj viac a teda postačí zdôrazňovať to, na čo sa má dieťa sústrediť. Informáciu mu môžeme sprostredkovať viacerými kanálmi a zabezpečiť tak, že na ňu dieťa zameria pozornosť.
Príklad: vybrané slová po „m“
Vybrané slová prečíta pani učiteľka.
Vybrané slová prečítajú deti spoločne.
Každé dieťa príde na tabuľu napísať jedno vybrané slovo.
Učiteľ ukáže deťom vybrané slová znázornené na obrázkoch.
Deti ukážu vybrané slová pantomímou.
Spolužiaci si navzájom dávajú hádanky na vybrané slová.

Hovorte s dieťaťom o tom čo je a čo nie je dôležité

Niektoré výkyvy pozornosti sú spôsobené prílišným zameraním sa na nepodstatné detaily. Preto niekedy stačí dieťaťu položiť otázku: „Na čo si máme dať počas riešenia úlohy pozor?“ Taktiež môžeme dieťa požiadať o to, aby nám zadanie povedalo vlastnými slovami. Takýmto spôsobom zistíme, či dieťa rozlíšilo podstatné informácie od nepodstatných. Pri riešení slovných úloh môžeme dieťa požiadať aby nám zopakovalo ako znela otázka, čím si dieťa samo pripomenie na čo sa má sústrediť.

V prípade, že sa dieťa nedokáže sústrediť je potrebné s ním všetky uvedené postupy spoločne dodržiavať. Veľmi dôležité však je, aby ste si spoločne s dieťaťom/s deťmi urobili z týchto postupov urobili spoločný návyk. Ak sa bude dieťa s týmito postupmi často stretávať je veľmi pravdepodobné, že ich postupne začne pri práci samo uplatňovať.

Kniha: Žáci potřebují přemýšlet Co pro to mohou udělat jejich učitelé – nájdete TU
od autorky Lenka krejčová

Add your thoughts

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *