V dnešnej dobe na nás pôsobí veľké množstvo podnetov, pri ktorých máme problém zamerať svoju pozornosť na jednu vec. Počas práce na počítači súčasne prijímame hovory a správy z mobilného telefónu. Do toho nám na pozadí počítača vystupujú upozornenia zo sociálnych sietí a súčasne máme pustenú televíziu alebo rádio. Nehovoriac o tom, že z každej izby v domácnosti sa ozýva niečo iné. V pamäti držíme aj dôležité informácie, na ktoré by sme nemali ten deň zabudnúť. Niektorí dospelí zvládnu pracovať aj v takýchto podmienkach, od detí to však očakávať nemôžeme.
Ako rozvíjať pozornosť dieťaťa v rušivom prostredí
Sústreďme sa na prácu spoločne s dieťaťom
Spolu s dieťaťom si ukazujte to, čo je v úlohe dôležité. Prečítajte si spoločne zadanie a ukazujte si prstom dôležité informácie zo zadania. Dieťaťu veľmi pomôže, ak nadobudne poznatok a uvedomí si, čo znamená „na niečo sa sústrediť“.
V prípade, že je úloha komplexnejšia a je potrebné sa sústrediť na viac čiastkových úloh, mali by ste si s dieťaťom povedať, ako budeme postupovať a na čo sa budeme sústrediť najskôr. Dôležité je, aby sme dieťaťu všetky kroky verbalizovali, čo nám zabezpečí ľahšie udržiavanie jeho pozornosti.
Už počas priebehu aktivity oboznámme dieťa so svojím správaním
Keď dieťa pracuje a my chceme počas jeho práce robiť niečo iné, oboznámme ho s tým, aby bolo na to pripravené.
Napríklad:
„Opíš si tieto slová do zošita, ja zatiaľ … potom budeme spoločne postupovať ďalej.“
„Počas diktátu budem chodiť pomedzi vás, ak nebudete niečomu rozumieť, prihláste sa.“
„Janka, vidím, že nepracuješ, stalo sa niečo?“
Takýmto spôsobom verbálne popíšeme dieťaťu, čo má robiť a na čo sa môže počas práce pripraviť (bude počuť naše kroky, bude počuť spolužiaka, ako rozpráva,…). Takýmto spôsobom zabezpečíme, že dieťa bude na tieto situácie pripravené a udrží pozornosť pri úlohe, ktorú má rozpracovanú.
Buďte dieťaťu nablízku
Deti, ktoré majú problém s udržaním pozornosti, niekedy potrebujú cítiť blízkosť dospelej osoby, ktorá im pomôže pozornosť efektívne zamerať.
Napríklad:
Deti píšu písomnú prácu a Janko sa začne pozerať z okna. Ak ho má učiteľ posadeného v lavici priamo pred sebou, stačí, že sa dotkne jeho ruky a jemne mu naznačí, aby pokračoval v písaní ďalej. V prípade, že by sedelo dieťa ďalej od učiteľa, učiteľ by si to všimnúť nemusel, prípadne by si to všimol neskôr a Janko by tak stratil viac času, ktorý mohol na preukázanie svojich vedomostí využiť. Horšiu známku by tak dostal z písomky preto, že nedokázal dlhšie udržať pri práci pozornosť a nie preto, že by nemal dostatok vedomostí z preverovaného učiva.
Zameriavajte pozornosť dieťaťa
V mnohých prípadoch postačí, ak dieťaťu ukážeme prstom na to, o čom práve hovoríme. V iných prípadoch je potrebné použiť verbalizáciu, či priame zapojenie dieťaťa do úlohy (dramatizácia, vyvolanie dieťaťa k tabuli, požiadanie dieťaťa, aby prečítalo úlohu, rozpútanie diskusie a podobne).
Aktivujte pozornosť dieťaťa otázkami
Príklad:
„Čo si myslíš, čím začneme?“
„Bolo zadanie úlohy v niečom podobné predchádzajúcej úlohe?
„Vieš mi povedať, ako budeš postupovať?“
Eliminujte rušivé vplyvy z okolia
V domácom prostredí je potrebné zabezpečiť, aby malo dieťa pri vypracovávaní domácich úloh prostredie bez rušivých vplyvov. Mobilný telefón, hračky, mladší súrodenec, televízia môžu pozornosť dieťaťa veľmi rozptyľovať.
V školskom prostredí je potrebné, aby každé dieťa vedelo, aký je plán práce. Ak dostanú deti samostatnú prácu, je veľmi pravdepodobné, ju nedokončia v rovnakom čase. Preto by malo každé dieťa vedieť, čomu by sa po skončení práce mohlo venovať, aby ostatných spolužiakov nevyrušovalo.
Učiteľ môže v triede vytvoriť oddychové miesto, alebo môže napísať na tabuľu tajničku, prípade môže žiakom, ktorí prácu skončili rozdať zábavnú úlohu na papieri. Možností je veľa. Dôležité je vopred si stanoviť plán práce a pravidlá.
Myslite na akustické i vizuálne ruchy
Niektoré deti sú viac vyrušované akustickými vnemami (kosenie trávy, húkanie sanitky, školský rozhlas, šepkanie spolužiakov,…), iné deti viac vyrušujú vnemy vizuálne (ozdoby v triede, obrázky v knihe, predmety, ktoré má žiak na lavici,…). Veľmi dôležité je, aby učiteľ i rodič dokázali predvídať a rušivé vplyvy včas eliminovať.
Zabezpečte, aby dieťa vedelo, na čo sa má sústrediť
Niekedy máme tendenciu dieťaťu poskytnúť čo najviac informácií a pomoci. Je dôležité si však uvedomiť, že tým sa zároveň môže úloha stať menej prehľadnou a príliš komplexnou. Niekedy je menej naozaj viac, a teda postačí zdôrazňovať to, na čo sa má dieťa sústrediť. Informáciu mu môžeme sprostredkovať viacerými kanálmi a zabezpečiť tak, že na ňu dieťa zameria pozornosť.
Príklad: vybrané slová po „m“
Vybrané slová prečíta pani učiteľka.
Vybrané slová prečítajú deti spoločne.
Každé dieťa príde na tabuľu napísať jedno vybrané slovo.
Učiteľ ukáže deťom vybrané slová znázornené na obrázkoch.
Deti ukážu vybrané slová pantomímou.
Spolužiaci si navzájom dávajú hádanky na vybrané slová.
Hovorte s dieťaťom o tom, čo je a čo nie je dôležité
Niektoré výkyvy pozornosti sú spôsobené prílišným zameraním sa na nepodstatné detaily. Preto niekedy stačí dieťaťu položiť otázku: „Na čo si máme dať počas riešenia úlohy pozor?“ Taktiež môžeme dieťa požiadať o to, aby nám zadanie povedalo vlastnými slovami. Takýmto spôsobom zistíme, či dieťa rozlíšilo podstatné informácie od nepodstatných. Pri riešení slovných úloh môžeme dieťa požiadať, aby nám zopakovalo ako znela otázka, čím si dieťa samo pripomenie, na čo sa má sústrediť.
