Ktoré dieťa by sa rado nevyšantilo na trampolíne? Predstavte si tú radosť na oboch stranách rodič – dieťa. Rozvoj dieťaťa môže byť predsa zábavný pre všetkých. Prečítajte si, aké prínosy prináša skákanie na trampolíne v rozvoji dieťaťa.
Trampolína je vhodná pre každého
Ktoré dieťa by sa rado nevyšantilo na trampolíne? Predstavte si tú radosť na oboch stranách rodič – dieťa. Rozvoj dieťaťa môže byť predsa zábavný pre všetkých.
Skákanie na trampolíne, známe aj ako trampolining je výborná aktivita pre deti s poruchou aktivity a pozornosti, pre deti s poruchami učenia a správania, tiež pre deti s mentálnym postihnutím či iným zdravotným znevýhodnením.
Prostredníctvom trampolíny je možné reedukovať špecifické vývinové poruchy učenia i správania. Pri skákaní na trampolíne ide predovšetkým o rozvoj psychomotorickej a senzomotorickej koordinácie, priestorovej orientácie a tiež rytmizácie. V neposlednom rade možno prostredníctvom trampolíny zabezpečiť dieťaťu rozvoj sociálneho vnímania a prežívania.
V prípade, že má dieťa nariadené obmedzenia pohybu od lekára, je potrebné to rešpektovať v plnej miere.
Čo prináša trampolína pre špeciálnu pedagogiku
Jednou z kľúčových záležitostí pre školskú úspešnosť dieťaťa je dobre rozvinutá priestorová orientácia. Je to jedna z predispozícií na zvládnutie takmer všetkého, čo sa od dieťaťa v škole vyžaduje – písanie, čítanie, orientácia v zošite, rozvrhnutie času počas písomnej práce, zapamätanie si viacerých krokov naraz a ich postupná realizácia a podobne.
Čo nastáva v prípade, že má dieťa priestorovú orientáciu nedostatočne rozvinutú?
V školskom prostredí sa najčastejšie oslabená priestorová orientácia dieťaťa prejavuje týmito ťažkosťami:
- zamieňa si tvarovo podobné písmená p-b, p-q, b-d a podobne,
- nepamätá si, odkiaľ má začať čítať (zľava doprava? Alebo sprava doľava?),
- nedokáže si rozvrhnúť prácu na papieri (napríklad začne písať v strede papiera),
- v písomnom prejave nerozlišuje výšku písmen, potrebuje pomocné čiary v zošite aj vtedy, keď už ich jeho rovesníci nepotrebujú,
- nedokáže správne odhadnúť veľkosť medzery medzi slovami (niekde dá medzeru príliš veľkú, niekde slová „natlačí“ na seba),
- nevie odhadnúť, či sa mu do konca riadku zmestí slovo, ktoré má napísať (nechá veľkú medzeru na konci riadku, alebo tesne pred koncom riadka zmenší písmo a „natlačí“ písmenká na seba),
- nedokáže si usporiadať veci na školskej lavici a v aktovke (väčšinou sú tieto deti označované za neporiadne),
- nie je schopné rozvrhnúť si čas počas písomnej práce (nestihne ju dopísať, alebo sa veľmi ponáhľa a neskontroluje si, čo napísalo).
Trampolína a poruchy správania
Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšia liečba je prevencia. Keďže skákanie na trampolíne je pre deti pomerne atraktívny netradičný šport, môže dieťaťu pomôcť v boji proti nude. Práve nuda sa totiž častokrát v živote detí podpisuje pod vznik sociálno-patologických javov. Tieto sú v niektorých prípadoch spájané s diagnostikou porúch správania v školskom veku dieťaťa.
V prípade, že dieťa už má diagnostikovanú poruchu správania a potrebuje absolvovať reedukáciu, po trampolíne možno siahnuť ako po podpornom reedukačnom prostriedku. Dieťa si na nej môže vybiť nahromadenú energiu a odbúrať stres. Tiež môže na nej zažiť monotónne pohyby v podobe ľahkého skákania, ktoré ho podvedome upokoja. Organizmus dieťaťa sa tak dokáže prirodzene unaviť bez toho, aby vznikol záchvat hnevu a zlosti. Trampolína teda do určitej miery reguluje aj vznik agresívneho správania.
Kedy zaradiť trampolíning do denného režimu dieťaťa
Denný režim dieťaťa školského veku môžeme rozdeliť do jednotlivých časových úsekov aj z hľadiska udržiavania pozornosti. V dopoludňajších hodinách dieťa potrebuje udržať pozornosť najviac počas vyučovacích hodín. Počas prestávok by mal byť priestor na „vypnutie“ pozornosti a dobitie bateriek na jej opätovné zapnutie.
Na to, aby niektoré z detí mohli udržať pozornosť počas vyučovacej hodiny však paradoxne potrebujú zabezpečiť „vybitie bateriek“. Pretože len tak vedia odstrániť fyzický nepokoj, ktorý štandardne ich pozornosť rozptyľuje a narúša.
Často sa však v školskom prostredí stretávame s tým, že deti musia i počas prestávok rešpektovať a dodržiavať isté pokyny učiteľov ako napríklad: prechádzať sa na chodbe školy do kruhu, prechádzať sa na školskom dvore (nie behať), a podobne.
Veríme, že to učitelia robia s najlepším vedomím. Zdôvodňujú to väčšinou tým, že „dnešné“ deti majú nedostatok pohybu. Avšak zabúdajú na to, že tieto „dnešné“ deti sú stále organizované a „uväzované“ do pravidiel, požiadaviek a noriem našej spoločnosti.
Preto odporúčame zabezpečiť deťom pohyb:
- aspoň počas jednej veľkej prestávky (nie plný príkazov, zákazov a pravidiel),
- od skončenia vyučovania do začiatku písania domácich úloh,
- od ukončenia domácich úloh do začiatku večere dieťaťa.
Po večeri považujeme za najvhodnejšie zaradiť do denného režimu dieťaťa relaxačné aktivity ako čítanie rozprávky, voľné rozprávanie v kruhu rodiny, hru s hračkami, počúvanie hudby a podobne.
Náš postreh na záver
Občas sa zvykneme spýtať detí v školách, či sú v školskom prostredí šťastné a čo by urobili, aby sa v škole cítili lepšie. Neraz sme dostali odpoveď, že by sa chceli cez prestávky hrať, mať v škole miestnosť s matracmi, aby si mohli oddýchnuť, prípadne by sa chceli ísť do telocvične vybehať alebo sa pohojdať na spustených lanách.
Tieto odpovede nás väčšinou vedú k zamysleniu: Je všetko v školstve naozaj iba o peniazoch, ktoré stále „nemáme“? Toto sú predsa požiadavky, ktoré štandardná štátna škola na Slovensku zabezpečiť vie. Chce to zo strany pedagógov iba viac ochoty, času a pochopenia.
