„Mnohé z týchto nálepiek a príbehov nás sprevádzajú až do dospelosti. Veľa z toho, čo si o sebe ako dospelí myslíme, vychádza z nálepiek, ktoré sme dostali ako deti – leniví, citliví, sebeckí, hlúpi, múdri. Zamyslite sa: akí veríte, že ste, a koľko z vašej viery vychádza z toho, čo ste o sebe počúvali ako deti? Veľa z nás ďalej žije tak, aby týmto nálepkám vyhoveli a po zvyšok života sa s nimi nevedomky porovnávajú. Keď sa nám podarí sa od nich odpútať, otvoria sa nám aj našim deťom nové cesty k zmene..“
Koľko viet z detstva si o sebe nosíme dodnes?
Niektoré si už ani nepamätáme. Nepamätáme si, kto ich povedal ani kedy zazneli prvýkrát. Zostali však niekde hlboko v nás a postupne sa stali súčasťou toho, ako o sebe premýšľame. „Ty si hanblivá.“ „Ty nikdy nedávaš pozor.“ „Ty si veľmi citlivý.“ Často nejde o zlé úmysly. Sú to obyčajné vety, ktoré dospelí vyslovia mimochodom. Pre dieťa však môžu byť oveľa viac než len komentárom. Môžu sa stať príbehom, ktorý si o sebe začne rozprávať.
Práve od tejto myšlienky sa odvíja aj kniha Prečo sú dánske deti šťastné?. Hoci názov sľubuje odpoveď na otázku, prečo sa Dánsko pravidelne umiestňuje medzi najspokojnejšími krajinami sveta, v skutočnosti ide o knihu o každodenných vzťahoch medzi dospelými a deťmi. Nie o dokonalých rodičoch ani o zázračných metódach. O drobných situáciách, ktoré sa opakujú každý deň a postupne formujú spôsob, akým dieťa vníma seba aj svet.
Autorky nestavajú svoju filozofiu na jedinom „správnom“ spôsobe výchovy. Namiesto zoznamu pravidiel ponúkajú šesť princípov, ktoré prepájajú psychologické poznatky s každodenným rodinným životom – od významu voľnej hry a autentickosti cez otvorené myslenie a empatiu až po rešpektujúce nastavovanie hraníc či vytváranie pocitu blízkosti. Spoločným menovateľom všetkých kapitol je presvedčenie, že dieťa sa neučí len z toho, čo ho učíme. Učí sa najmä z toho, ako s ním žijeme.
Pozornosť sa pritom prirodzene presúva aj k dospelým. K ich vlastným skúsenostiam, očakávaniam či slovám, ktoré používajú bez väčšieho premýšľania. Mnohé z nich si totiž priniesli z vlastného detstva. Veľký dôraz kladie aj na jazyk. Nie na to, aby sme prestali deťom dávať spätnú väzbu, ale aby sme citlivejšie rozlišovali medzi tým, čo dieťa urobilo, a tým, kým je. Jedna veta môže podporiť odvahu skúšať nové veci, ale môže sa stať aj súčasťou obrazu, ktorý si o sebe dieťa vytvorí. Práve preto autorky pripomínajú, že slová majú vo výchove oveľa väčšiu váhu, než si často uvedomujeme.
Kniha sa číta ľahko a prirodzene. Nezahlcuje výskumami ani odbornou terminológiou, no zároveň nestavia len na osobných skúsenostiach autoriek. Ponúka množstvo konkrétnych príkladov, ktoré čitateľa vedú k premýšľaniu nad vlastným každodenným fungovaním. Nevyvoláva pocit, že existujú dokonalí rodičia. Skôr pripomína, že práve drobné okamihy – spôsob, akým počúvame, reagujeme alebo sa rozprávame – môžu mať na vývin dieťaťa väčší význam, než si často uvedomujeme.
Prečo sú dánske deti šťastné? osloví rodičov, učiteľov, psychológov, špeciálnych pedagógov aj všetkých, ktorí chcú premýšľať o výchove nie ako o súbore techník, ale ako o každodenných vzťahoch, ktoré formujú človeka na celý život.
Autor: Mgr. Jana Cihaľová
