Trampolína v rozvoji dieťaťa

Prostredníctvom trampolíny je možné reedukovať špecifické vývinové poruchy učenia i správania. Pri skákaní na trampolíne ide predovšetkým o rozvoj psychomotorickej a semzomotorickej koordinácie, priestorovej orientácie a tiež rytmizácie. V neposlednom rade možno prostredníctvom trampolíny zabezpečiť dieťaťu rozvoj sociálneho vnímania a prežívania.

Trampolína je vhodná naozaj pre každého

Ktoré dieťa by sa rado nevyšantilo na trampolíne? Predstavte si tú radosť na oboch stranách rodič – dieťa. Rozvoj dieťaťa môže byť predsa zábavný pre všetkých! Trampolining je výborná aktivita pre deti s poruchou aktivity a pozornosti, pre deti s poruchami učenia a správania, tiež pre deti s mentálnym postihnutím, či iným zdravotným znevýhodnením. V prípade, že má dieťa nariadené obmedzenia pohybu od lekára, je potrebné to samozrejme rešpektovať v plnej miere.

Čo prináša trampolína pre špeciálnu pedagogiku?

Jednou z kľúčových záležitostí pre školskú úspešnosť dieťaťa je dobre rozvinutá priestorová orientácia. Je to jedna s predispozícií na zvládnutie takmer všetkého, čo sa od dieťaťa v škole vyžaduje – písanie, čítanie, orientácia v zošite, rozvrhnutie času počas písomnej práce, zapamätanie si viacerých krokov naraz a ich postupná realizácia a podobne.

Čo sa stáva v prípade, že má dieťa priestorovú orientáciu nedostatočne rozvinutú?

V školskom prostredí sa najčastejšie oslabená priestorová orientácia dieťaťa prejavuje týmito ťažkosťami:

• zamieňa si tvarovo podobné písmená p-b, p-q, b-d a podobne,
• nepamätá si, odkiaľ má začať čítať (zľava doprava?, alebo sprava doľava?),
• nedokáže si rozvrhnúť prácu na papieri (napríklad začne písať v strede papiera),
• vo písomnom prejave nerozlišuje výšku písmen, potrebuje pomocné čiary v zošite aj vtedy, keď už ich jeho rovesníci nepotrebujú,
• nedokáže správne odhadnúť veľkosť medzery medzi slovami (niekde dá medzeru príliš veľkú, niekde slová „natlačí“ na seba),
• nevie odhadnúť, či sa mu do konca riadku zmestí slovo, ktoré má napísať (nechá veľkú medzeru na konci riadku, alebo tesne pred koncom riadka zmenší písmo a „natlačí“ písmenká na seba),
• nedokáže si usporiadať veci na školskej lavici a v aktovke (väčšinou sú tieto deti označované za neporiadne),
• nie je schopné rozvrhnúť si čas počas písomnej práce (nestihne ju dopísať, alebo sa veľmi ponáhľa a neskontroluje si, čo napísalo).

Ako môže trampolína pôsobiť proti poruchám správania?

Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšia liečba je prevencia. Keďže trampolíning je pre deti pomerne atraktívny netradičný šport, môže dieťaťu pomôcť v boji proti nude, ktorá sa častokrát v živote detí podpisuje pod vznik sociálno-patologických javov. Tieto sú v niektorých prípadoch spájané s diagnostikou porúch správania v školskom veku dieťaťa.

V prípade, že dieťa už má diagnostikovanú poruchu správania a potrebuje absolvovať reedukáciu, po trampolíme možno siahnuť ako po podpornom reedukačnom prostriedku. Dieťa si na nej môže vybiť nahromadenú energiu a odbúrať stres. Tiež môže na nej zažiť monotónne pohyby v podobe ľahkého skákania, ktoré ho podvedome upokoja. Organizmus dieťaťa sa tak dokáže prirodzene unaviť bez toho, aby vznikol záchvat hnevu a zlosti. Trampolína teda do určitej miery reguluje aj vznik agresívneho správania.

Kedy je najvhodnejšie zaradiť trampolíning do denného režimu dieťaťa?

Denný režim dieťaťa školského veku môžeme rozdeliť do jednotlivých časových úsekov aj z hľadiska udržiavania pozornosti. V dopoludňajších hodinách dieťa potrebuje udržať pozornosť najviac počas vyučovacích hodín. Počas prestávok by mal byť priestor na „vypnutie“ pozornosti a dobitie bateriek na jej opätovné zapnutie.

Na to, aby niektoré z detí mohli udržať pozornosť počas vyučovacej hodiny však paradoxne potrebujú zabezpečiť „vybitie bateriek“. Pretože len tak vedia odstrániť fyzický nepokoj, ktorý štandardne ich pozornosť rozptyľuje a narúša.

Častokrát sa však v školskom prostredí stretávame s tým, že deti musia i počas prestávok rešpektovať a dodržiavať isté pokyny učiteľov ako napríklad: prechádzať sa na chodbe školy do kruhu, prechádzať sa na školskom dvore (nie behať), a podobne.

Veríme, že učitelia to robia s najlepším vedomím. Zdôvodňujú to väčšinou tým, že „dnešné“ deti majú nedostatok pohybu. Avšak zabúdajú na to, že tieto „dnešné“ deti sú stále organizované a „uväzované“ do pravidiel, požiadaviek a noriem našej spoločnosti.

Preto odporúčame zabezpečiť deťom pohyb:

• aspoň počas jednej veľkej prestávky (nie plný príkazov, zákazov a pravidiel),
• od skončenia vyučovania do začiatku písania domácich úloh,
• od ukončenia domácich úloh do začiatku večere dieťaťa.

Po večeri považujeme za najvhodnejšie zaradiť do denného režimu dieťaťa relaxačné aktivity ako čítanie rozprávky, voľné rozprávanie v kruhu rodiny, hru s hračkami, počúvanie hudby a podobne.

Náš postreh na záver:

Občas sa zvykneme spýtať detí v školách, či sú v školskom prostredí šťastné a čo by urobili, aby sa v škole cítili lepšie. Neraz sme dostali odpoveď, že by sa chceli cez prestávky hrať, že by chceli mať v škole miestnosť s matracmi aby si mohli oddýchnuť, prípadne by sa chceli ísť do telocvične vybehať alebo sa pohojdať na spustených lanách. Tieto odpovede nás väčšinou vedú k zamysleniu: Je všetko v školstve naozaj iba o peniazoch, ktoré stále „nemáme“? Toto sú predsa požiadavky, ktoré štandardná štátna škola na Slovensku zabezpečiť vie. Chce to zo strany pedagógov iba viac ochoty, času a pochopenia.